Pozerajte sa deťom častejšie do očí

Predpokladá sa, že v roku 2020 bude na svete 12 miliárd mobilných zariadení. Teda takmer dvojnásobok počtu obyvateľov planéty.
Na Slovensku dnes vlastní mobilný telefón viac ako 80 percent ľudí, pričom mnohí majú dva aj tri mobily. Patria sem aj deti. Väčšina dostane svoj prvý mobilný telefón na prvom stupni základnej školy, teda do veku 10 rokov.

My, rodičia, sa často hneváme, keď deti celý deň len „čumia“ do mobilu. Od koho to však „odkukali“? Že by práve od nás? Žiaľ, väčšinou je to naozaj tak. Nie naše deti, ale v prvom rade my, dospelí, to s kontrolou mobilu a pozeraním sa na displej obrazovky výrazne preháňame. A to nielen cez pracovné dni, ale najmä večer doma a cez víkendy, keď by sme sa mali venovať rodine.

Podľa prieskumu spoločnosti AVG Technologies z roku 2013, na ktorý upozorňuje Le Monde, 50 percent rodičov priznalo, že ich mobil rozptyľuje počas komunikácie s dieťaťom, 37 percent sa mobilu venuje počas jedla a 28 percent aj vtedy, keď sa hrajú so svojimi malými deťmi. Až 45 percent detí si myslí, že ich rodičia sa mobilu venujú až príliš. Výskumu sa zúčastnilo viac ako šesťtisíc rodičov a detí vo veku 8 až 13 rokov.

„Keď otec a mama četujú so svojimi priateľmi, smejú sa, sú šťastní, no keď sú s nami, sú namrzení a nervózni,“ povedal pre Le Monde aj psychiater Michaël Larrar to, čo bežne počúva od svojich malých pacientov. Rodičia to s mobilmi preháňajú aj pri najmenších deťoch, preto na severe Nemecka spustili na jeseň kampaň s ústredným motívom: „Už ste dnes hovorili so svojimi deťmi“? Učiteľky v jasličkách si totiž všimli, že keď rodičia prichádzajú pre svoje malé deti do jaslí, majú na uchu mobilný telefón a hovor neprerušia, ani keď k nim príde dieťa. Nespýtajú sa ho, aký malo deň, čo robilo, čo má nové. Akoby ich to vôbec nezaujímalo.

Tým, že neustále pozeráme na displej mobilu – napríklad aj keď dojčíme bábätko alebo kŕmime či prebaľujeme staršie dieťa, ochudobňujeme ho o očný kontakt. Nakoľko je vo vzťahu matka a dieťa, a pre vývin dieťa vôbec, dôležitý očný kontakt, na to sme sa spýtali psychiatra a psychoterapeuta MUDr. Jozefa Haštu, PhD. v rámci rozhovoru „Keď dieťa príliš strážime, materský inštinkt za to nemôže“ (Dieťa 10/2016): „Dieťa má vrodenú dispozíciu na to, že keď vidí tvár, tak vyhľadáva očný kontakt. To sa v priebehu dní po pôrode dokonca zosilňuje a dieťa má tendenciu stále viac a viac sa zameriavať pohľadom na oči druhého človeka. Naše oči a ústa sú pre dieťa dominantné, potom je to ešte hranica medzi čelom a vlasatou časťou hlavy. Čiže dieťa má tento vrodený program a keď sa dojčí, tak je obvykle v takej pozícii, že má možnosť pohľadom fixovať maminu tvár. Zároveň, keď sa aj mama díva dieťaťu do očí, nastáva pohľad z očí do očí a to má obvykle oblažujúci účinok na jedného aj na druhého. Ale nechcem z toho robiť problém alebo vyvolávať pocit viny u matiek, ktoré si potrebujú niečo dôležité vybaviť a využijú na to čas pri dojčení. Ak to trvá len chvíľu, je to v poriadku. Ale keď je to o tom, že mama úplne zanedbáva očný kontakt s dieťaťom, je to na škodu. Je to v podstate istá forma vyhýbavého správania matky voči dieťaťu. Keď sa študujú štýly materského správania, vidíme, že niektoré mamy sa dištancovane správajú k deťom a deti potom tiež preberajú tento štýl správania. Teda vyhýbajú sa kontaktu s matkou, aby ju neobťažovali svojimi potrebami. A toto si dieťa nesie ďalej do života.“

MUDr. Hašto ďalej hovorí: „Je zaujímavé, že aj u dospelých očný kontakt funguje tak, akoby aktivoval program, ktorý v sebe máme z detstva. Eric Berne, zakladateľ transakčnej analýzy, autor známeho bestselleru Ako sa ľudia hrajú, navrhol raz tzv. experiment s intimitou. Jeho podstatou je, že dvaja dospelí ľudia sa posadia tak, že kolenami sú od seba vzdialení asi 60 cm, majú k dispozícii 15 minút a ich úlohou je zostať v situácii tu a teraz, pozerať sa navzájom do očí a hovoriť o tom, čo vnímajú, čo prežívajú, pričom sa im dopredu povie, aké veci by nemali otvárať, ktoré by odvádzali od zamerania tu a teraz. Obvykle ľudia majú z toho veľmi hlboký zážitok zblíženia s druhou osobou a tento pocit pretrváva dni, týždne a niekedy až mesiace. Zrejme ten vrodený význam pohľadu z očí do očí je v nás prítomný aj v dospelosti. Niektorí dospelí tento experiment nezvládli a mali tendenciu ho rôzne prerušovať. Signalizuje to, že majú nejaký problém s nadväzovaním blízkych vzťahov.“

Pozerajte sa častejšie svojim deťom do očí a keď ste s nimi, nerozptyľujte sa sledovaním mobilu. A to nielen dnes.

Monika Bothová
Foto Shutterstock