Pozerajte sa dieťaťu do očí

„Od nepamäti sa mama pozerala na dieťa a snažila sa vytušiť ako sa má, čo mu chýba, čo potrebuje a ako sa cíti. To je inštinkt.“

„Majú ho aj zvieratá. Všimnite si, ako sa zvieratá stretávajú so svojimi mláďatami tvárou v tvár, olizujú sa, pozerajú sa do očí. Aj človek to takto potrebuje, ale dnes sa to podceňuje. Matky viac pozerajú do počítača a televízora ako do očí svojich detí. Novorodenec tento inštinkt v sebe má. Keď ho hneď po pôrode položíte na hruď mamičky, ešte je s ňou spojený pupočnou šnúrou, no prvé čo urobí je, že hľadá očný kontakt a keď sa na ňu pozrie, už na ňu pozerá stále. Mama zase hľadí do očí svojho dieťatka. Nikto jej v tej chvíli nemusí hovoriť, čo má robiť, je to inštinkt. A v očiach tých dvoch vidíte, ako sú navzájom spojení a prepojení.
Toto vedia všetky domorodé kmene a držia sa toho. No u nás sa po minulé generácie, a deje sa to ešte aj dnes, deti po pôrode oddelili od mamy, a tak sa puto pretrhlo. Lekári sa totiž o materských inštinktoch neučili, skôr o nich vedel zoológ. Keď sa však inštinkt nepestuje, postupne z generácie na generáciu vyhasne. Výsledok je, že dnešné mladé ženy niekedy ani nemajú pocit, že by mali mať dieťa pri sebe. Pritom prvý kontakt s dieťaťom je osudový. Zapíše sa mu do mozgu a utvrdí sa. To, čo sa stalo v prvých hodinách po pôrode, v ňom zostáva.“

Jiřina Prekopová
psychologička a rodinná terapeutka

časopis Dieťa
Foto Shutterstock