Skutočný bonding alebo zasa len separácia?

„Myslím si, že rutinná separácia po pôrode je veľmi škodlivá prax a nemalo by sa to diať. Zahrávame sa tu s niečím, čo príroda vytvorila v priebehu miliónov rokov, teda s určitým programom, ktorý je v matke a dieťati.

Je preto prirodzené a žiaduce, aby hneď po pôrode mala mama možnosť chytiť si dieťa, byť s ním v kontakte koža na kožu, pričom obvykle v priebehu prvej hodiny nastane to, že bábätko sa prisaje a nadojčí. V odborných kruhoch sa hovorí o bondingu.

Keď sa postupuje takto, uľahčuje to rozbehnutie prirodzenej vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Kožný kontakt, to špeciálne podráždenie kožných receptorov u matky a dieťaťa, vedie u oboch k tomu, že sa vylučuje viac hormónu oxytocínu, ktorý upokojuje, znižuje stres a nalaďuje jedinca na senzitívnosť na sociálny kontakt, dôveru a láskyplné vnímanie. Nemalo by sa do toho zasahovať a prerušovať to meraním či vážením dieťaťa, to sú veci, ktoré sa dajú odložiť. Keď sa niekedy pýtam matiek, ako prebiehal pôrod, povedia mi – Super, hneď tam bol bonding. Ale keď sa pýtam podrobne, ukáže sa, že to v skutočnosti neprebehlo správne, ale bolo tam prerušenie – najskôr sa zmocnili dieťaťa, umývali ho, merali, vážili, popočúvali ho, označili, zabalili ho do plienky a takto dali mame, ale to už nie je neprerušovaný kontakt koža na kožu. Nastavenie dieťaťa a matky je také, že majú byť spolu hneď, nepretržite a má to má byť koža na kožu, nevadí, že dieťa má na sebe hlieny.

Pri pozorovaní správania mamy a dieťaťa tesne po pôrode sa zistilo, že keď má matka s dieťaťom kontakt koža na kožu, tak si ho ohmatá, akoby sa zoznamovala s jeho telíčkom, premeria si pršteky, potom majú mamy tendenciu pozrieť sa dieťaťu do tváre, takže mu nadvihnú hlavičku a intuitívne si ju dávajú do vzdialenosti asi 20 cm, čo je najlepšie z hľadiska zaostrovania dieťaťa. A dieťa má reflex, že ako sa mu zdvihne hlavička, otvorí očká, takže nastane pohľad z očí do očí, čo býva zdrojom hlbokého šťastia u matky, niečo na spôsob – Jéj, vidíme sa. Niektoré mamy si na to spomínajú ako na významný okamih, ktorý ich nastavuje na nežné starostlivé opatrovateľské správanie voči dieťaťu.

Bohužiaľ, u nás aj v pôrodniciach, ktoré tvrdia, že podporujú bonding, v skutočnosti nastáva separácia. Je taký bonmot, že keby prirodzený vaginálny pôrod, bonding a bedding-in, teda spanie matky s dieťaťom, boli nejakým liekom alebo prístrojom, tak každá pôrodnica by ich chcela. Tu ide len o to, aby v nemocnici vytvorili mamám a deťom vhodné prostredie a sprevádzali matku pri prirodzenom pôrode. Vyžaduje si to nielen znalosti, ale aj značnú dávku trpezlivosti, komplexnej empatie, organizačnej zdatnosti a podpory aj zo strany šéfstva nemocnice, aby to takto fungovalo.“

MUDr. Jozef Hašto, PhD.
psychiater a psychoterapeut

Z rozhovoru pre špeciál Dojčiatko & batoľa 2/2016
Foto Shutterstock

Oba špeciály Dojčiatko & batoľa vydané v roku 2016 si môžete objednať tu