Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 59)
Milá maminka. Už viem plávať! Toto leto som sa naučila. Síce vydržím kopať v hlbokej vode len chvíľu, ale sa neponorím. Bála si sa, keď som sa to učila. Pamätáš? Vravela si, že som sa ako bábo najskôr s vodou zoznamovala – otierala si mi mokrou handričkou tvár, ruky… Potom si sa so mnou kúpala vo vani. Neskočili sme hneď do hlbokej vody. Raz pršalo a ja som sa prvýkrát vymáčala v bačorine. Dupala som v nej nohami. Až potom prišlo jazierko a z brehu som postupovala hlbšie. Keď rastiem, získavam odvahu.
Vo vani som sa neskôr čľapkala sama. Sama som behala po mlákach, hrala som sa na brehu, kým si na mňa dozerala. Obdivovala som, keď si plávala ďaleko. Ale nechcela som tam s tebou ísť, hoci by si ma držala na rukách. Ani pomocné koleso som nechcela, ani rukávniky. Hlbokej vody som sa bála, najprv sa na ňu pripravím. Toto leto som však videla plávať Julku. A rozhodla som sa, že aj ja budem plávať ako vy. Učila som sa najskôr v plytkej, potom v hlbšej a hlbšej vode. Ukázala si mi plávanie ako psík, motýľ či žabka. Psík sa mi zapáčil a jedného dňa – som sa odrazila odo dna a plávala som! Cítila som sa ako víťaz, dokázala som to sama!
Vidíš, maminka, aké je to jednoduché? Začneme s handričkou, prejdeme do vane, bačoriny, jazierka a som pripravená na more. Aj slová sú ako more. Aj s nimi potrebujem začať opatrne, aby som sa neutopila. Bľabotanie, prvé slová, správne vyslovené písmená. Nie hneď celú abecedu odrecitovať alebo zložité vety skladať. Ale rovnako ani nie uhádnuť, čo mi chceš povedať, keď na mňa rozprávaš veľa a rýchlo, alebo s tatkom a babkou naraz. To je pre mňa hlboká voda, v ktorej sa topím. Keď spravím chybný krok, lebo neviem, čo si mi to vlastne chcela povedať a vyberiem nesprávne slovo, nespávne pochopenú žiadosť, a nemôžem sa nadýchnuť. Zrazu sa cítim ďaleko od brehu a stratená. Potrebujem pomoc, maminka, potrebujem začať od plytšej vody…
Potrebujem, aby prvé slová boli tie najdôležitejšie. Vyslovím ich, ale, prosím, vyslov ich aj ty. Nenechaj ich stratiť sa v mori slov, ja tam za nimi nedoplávem. Sú to slová, ktorými pomenúvam seba, teba a môj svet, ktorý je najskôr maličký ako tá vanička či bačorinka. Nezavaľujte ma morskými vlnami slov, veď sú také silné, že ma môžu stiahnuť z bezpečného brehu do hlbočiny. Oslabuje ma aj to, keď mi pozornosť preskakuje z teba na tatka, babku, tetku… Rozprávajte na mňa len po jednom. A keď chcem rozprávať ja, keď sa konečne učím plávať, nezastavuj ma, počúvaj a sleduj ma. Postupne ma budete menej a menej sprevádzať plávaním, rozprávaním. Odvážim sa ďalej od teba, budem ťa potrebovať menej. Nezľaknem sa veľkých rýb, hadov a sama objavím v mori slov tie pravé a správne. Ver mi.
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 58)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok