Narodila som sa za totalitného režimu, rástla aj dospievala som v ňom. Tá doba socializmu poznačila všetkých, ktorí v nej žili, dospelých i deti. Poznačila dospelých, ktorí v nej stratili svoju tvár, i tých, ktorí sa ju usilovali zachovať. Podpísala sa na deťoch, ktoré v tejto atmosfére vyrastali. Ako sa podpíše doba covidizmu, v ktorej žijeme dnes, na nás dospelých a aké nezmazateľné stopy zanechá v dušiach našich detí? Ako z nej vyjdeme?
Premýšľam nad tým, čo je v oboch týchto dobách spoločné a ako prvé mi napadá slovko strach. Strach, ktorý za socializmu nútil mnohých ľudí, aby donášali na druhých. Keď nejdeš s nami (rozumej v ústrety krajším socialistickým zajtrajškom), ideš proti nám. A tak sa šíril strach a v tejto pôde sa darilo udavačstvu. Strach robil z ľudí iniciatívnych blbcov. To sa vtedajším mocipánom ohromne hodilo, pretože iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. No a dnes? Neveriacky sledujem, že to tu máme pomaly, ale isto opäť… Na časy minulé som si veru zaspomínala, keď nedávno minister zdravotníctva vyzval občanov, aby v reštaurácii žiadali čašníkov o kontrolu, či oni ako návštevníci reštaurácie sú v režime OP, ak to čašník nespraví sám od seba. Máme to robiť vraj preto, aby sme sa cítili v prostredí reštaurácie bezpečne. Nuž, taký ten socialistický iniciatívny blbec by možno aj uveril a takýto povel by vykonal… Pritom si stačí položiť otázku, o akom bezpečí to pán minister splieta, keď samotný čašník, ktorý vás má kontrolovať, môže byť ako zamestnanec neočkovaný, v režime OTP. Nehovoriac o tom, že aj očkovaní návštevníci reštaurácie môžu byť infikovaní COVID-19 a nevedieť o tom. Čo je plodom takýchto odporúčaní, to vidíme vôkol seba dnes a denne už mnoho mesiacov.
Ak je pravda, že deti sa učia príkladom, tak ako spoločnosť máme veľký problém, milí priatelia. Prečo? Zamyslime sa, čím je presiaknutá celá naša spoločnosť… Aká tu vládne atmosféra strachu, nevraživosti, nepríčetnej nenávisti, ako sa spoločnosť delí na tých dobrých zodpovedných (teda zaočkovaných) a na tých sebeckých ignorantov, dezolátov bez štipky svedomia, ktorí len „tliachajú o covide“… Akú „súťaž“ sme to tu spustili? Spýtajme sa sami seba, či toto chceme učiť svoje deti.
V úvahách nad tým som si spomenula na príbeh, ktorý zrejme poznáte aj vy. Predstava, že sa udial, je pre mňa veľmi upokojujúca a plná nádeje. V príbehu sa hovorí o tom, že jeden antropológ chcel podnietiť deti nejakého afrického kmeňa do súťaže o kôš plný ovocia, ktorý položil ku stromu. Deťom, ktoré stáli vzdialené od stromu, povedal: „Kto siahne na kmeň stromu ako prvý, dostane tento košík s ovocím.“ Keď ich odštartoval, prekvapilo ho, že deti kráčali spolu, držali sa za ruky, až kým nedosiahli strom a podelili sa o ovocie. Antropológ sa ich s prekvapením spýtal, prečo to urobili, keď dieťa, ktoré by cieľ dosiahlo samo ako prvé, mohlo mať celý kôš iba pre seba. Deti bez váhania odvetili: „Ubuntu.“ Teda vyjadrenie empatie – ako môže byť jeden z nás šťastný, keď tí ostatní sú nešťastní? Ubuntu v ich jazyku znamená: Som preto, lebo sme. Ten kmeň pozná tajomstvo šťastia, ktoré sa stratilo v spoločnostiach, ktoré sa považujú za „civilizované“.
Presne tento príbeh mi napadá v posledných týždňoch, keď s celou našou spoločnosťou hrá vírus hru Očkovaný, neočkovaný, idééém… Chyťme sa aspoň pomyselne za ruky a kráčajme spolu, priatelia. S odvahou a vierou. Tá nám pomohla zvládnuť aj chmúrne časy socializmu, napriek udavačom medzi nami. Tak mám dôveru, že i dnes je to dobrý liek na „infekciu“, ktorou ochorela duša našej spoločnosti. Tú odvahu a vieru odovzdajme svojim deťom. Nie strach zo smrti, nie vražedný strach jedného z toho druhého. Mark Twain povedal: „Strach zo smrti je následkom strachu zo života. Človek, ktorý žije naplno, je pripravený zomrieť kedykoľvek.“
Žime svoje životy, priatelia, s odvahou, vierou a láskou. To učme svoje deti!
Renáta Krausová
časopis Dieťa
Foto 123rf.com
PRIDAJTE SA K NÁM ♥
Magazín Dieťa si možno kúpiť vo voľnom predaji na Slovensku alebo si ho môžete predplatiť, a to nielen na Slovensku, ale aj zo zahraničia (poštovné predplatiteľom na Slovensku i v Českej republike hradí redakcia). Ak chcete tlačené Dieťa dostávať domov do schránky alebo ho chcete podarovať svojim blízkym, môžete si ho objednať v oblasti Objednávky. Tu si môžete predplatiť aj prístup k elektronickej verzii Dieťaťa.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok