Starí rodičia a vnúčatá

Stali sa symbolom rodinnej podpory, lásky, pomoci, zomknutosti, ale neraz situáciu v rodine komplikujú prehnanou aktivitou. Odborníci neskrývajú, že starí rodičia môžu pôsobiť na vnúčatá aj toxicky.

Väčšina rodín má v rôznej miere skúsenosti s medzigeneračnými konfliktmi pri výchove a starostlivosti o deti. Rodičia chcú deti vychovávať podľa vlastnej predstavy, ale do výchovy sa v mnohých prípadoch zapájajú aj starí rodičia. Z možnosti „odložiť“ deti k babičke sa stal životný bonus. Táto forma medzigeneračnej výpomoci však býva neraz zdrojom konfliktov. Každá osoba, ktorá sa v blízkosti dieťaťa vyskytuje pravidelne, ovplyvňuje formovanie jeho návykov, správanie, vnútorný svet. Do akej miery je vplyv pozitívny, ukáže čas. Odborníci nespochybňujú prínos starých rodičov, spoločných aktivít s vnúčatami, no zároveň upozorňujú, že ako rodičia si často zatvárame oči pred negatívnym dopadom na správanie a emócie dieťaťa.

Mínusy a problémy

Známy výrok o tom, že rodičia sú na výchovu a starí rodičia na rozmaznávanie, je skôr žartovným postrehom, nie za každých okolností prijateľným nástrojom. Rodičmi určené hranice by mali starí rodičia rešpektovať, v ideálnom prípade bez potreby konfrontácie. Vnúčatá sa totiž často stávajú svedkami, ako rušením noriem ich vlastní rodičia prichádzajú o autoritu a ocitajú sa v pozícii detí. Áno, starí rodičia vo vnúčati neraz hľadajú spojenca, pričom často idú nebezpečnou cestou. Podľa odborníkov jestvujú isté hranice, ktoré by nemali prekročiť. Týkajú sa predovšetkým zasahovania do výchovy, lebo, áno, hoci vychovali svoje deti, ich názory na výchovu sú väčšinou zastarané. Zmenil sa prístup k výchove, deti inak vnímajú, dospelých konfrontujú s okolitou realitou, inými metódami to žije v škôlke, škole, dnešní rodičia nemôžu konať z pozície absolútnej moci. A vôbec, skúsenosti získané v minulosti už nevyhovujú požiadavkám dnešnej doby. Starí rodičia napriek tomu neodolajú a oponujú. Chce to úsilie, aby potlačili chcenie presadzovať svoje názory a aby sa zmierili s s tým, ako ich vlastné, už dospelé deti vychovávajú svoje potomstvo. Za ďalší príznak toxického vplyvu psychológovia označujú preferovanie jedného vnúčaťa pred ostatnými. Problém silnie úmerne s počtom pribúdajúcich malých detí v rodine. Starí rodičia porovnávajú svoje deti a ich partnerov v rodičovskej role, komentujú reakcie v podobných situáciách, neskrývane hodnotia správanie, školské výsledky, úspechy. Výnimkou nebývajú ani rôzne formy manipulácie. Španielsky psychológ Ángel Rull za najväčší strach toxického starého rodiča označuje obavu z vylúčenia, osamotenia. S členmi rodiny, vnúčatami nevynímajúc manipuluje, aby získal komplicov, definoval jasných „nepriateľov“ a nadobudol pocit väčšej istoty.

„Vzťahy starých rodičov s vnúčatami nie sú vždy také, aké by sme si predstavovali. Prehnané sťažovanie alebo výčitky, ustavičné porovnávanie, znevažovanie môže poznačiť sebaúctu našich detí a spustiť negatívne prežívanie. Ide o extrémne emócie, ktoré môžu vyústiť do odmietania niektorých členov rodiny. Ako rodičia nie vždy dokážeme zachytiť tento problém, ale keď sa zameriame na niektoré konkrétne body, môžeme ich vidieť zreteľnejšie,“ píše španielsky odborník.

Situáciu komplikuje, ak sa starí rodičia stávajú súčasťou bežnej, každodennej starostlivosti o vnúčatá. Kľúčom k predchádzaniu problémov zostáva skutočnosť, že za deti sú zodpovední ich rodičia. Oni majú tráviť s deťmi čo najviac času a v čo najmenšej miere delegovať rodičovské povinnosti na starkých.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.