Terapia ako ju nepoznáme 1) | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Terapia ako ju nepoznáme 1)

Terapia ako ju nepoznáme 1)

Svoje detstvo si pamätám už od útleho veku v neustálom spojení s farbičkami, maľovankami, vodovými farbami, temperovými farbami a neskôr aj s hlinou a najobľúbenejšími akrylovými farbami. Dlhé roky som navštevovala aj základnú hudobnú školu a popri týchto všetkých záľubách som aj rada spisovala svoje myšlienky, nápady, vymyslené príbehy, no a neskôr i tie skutočné. Práve všetky tieto nástroje – štetce, gitara, pero a papier, sa mi stali neskôr v ťažších životných chvíľach oporou a cestou na uvoľnenie zaťaženej mysle.

V príjemných chvíľach mi zasa otvárali dvere k tvorivosti a rozvíjaniu osobnosti. V posledných rokoch strednej školy sa mi stala blízka aj psychológia – skúmanie hĺbky a veľkosti duše človeka. Ďalším neodmysliteľným aspektom v mojom živote boli zvieratká, najmä psy, ale obdivovala som a vážila som si všetky živé tvory, ktoré sú súčasťou prírody a v súčasnosti horím ešte väčšou láskou k nim.

Ako sa tak môj život uberal smerom, keď sa ešte nie celkom dospelá duša rozhoduje o výbere povolania, kládla som si otázky: „Chcem sa venovať čisto umeniu? Budem radšej veterinárkou a pomáhať uboleným zvieratkám? Skúsim slovenský jazyk a literatúru, kde by sa uplatnil môj literárny a poetický duch? Mala by som vyskúšať štúdium psychológie?“ Odpoveď mi prichádzala postupne, a to najmä prostredníctvom ľudí, ktorých som v živote stretávala. A spolu s nimi aj mnoho informácií, názorov a v konečnom dôsledku sa v nich objavili aj moje životné vzory. Medzi nimi neboli však len výborní psychoterapeuti, ale aj ľudia s rôznym postihnutím, ktorí by nás mnohých mohli učiť čo-to o živote. Moja myseľ sa teda postupne odklonila k úplne inému smerovaniu. Chcela som študovať niečo, kde by sa všetky moje milované záľuby mohli prepojiť a zároveň by určité prvky umenia a prírody mohli skvalitňovať iným ľuďom život. Teraz si možno mnohí z vás pomyslia, že niečo také je nereálne, ale…

Prihláška putovala na študijný odbor liečebná pedagogika, kde sa akoby zázrakom prepájali všetky moje obľúbené umelecké aktivity s odbornými poznatkami o ľudskej psychike a neinvazívnym, prijímajúcim prístupom k deťom so špecifickými potrebami. Liečebný pedagóg totiž pracuje tak, že „ušije“ dieťatku alebo celej jeho rodine program na mieru a vychádza najmä z potrieb, ktoré mu signalizuje samotné dieťa, rodina. Môj sen bol zrazu na začiatku a smeroval k realite. Tu som spoznala prekrásne druhy terapií, ktoré podľa môjho názoru vnášajú do duše a mysle človeka úplne iné dimenzie. Spôsobuje to najmä fakt, že prvky umenia alebo iné prostriedky, ktoré sa do terapie vnesú, vytvárajú atmosféru hravosti a tvorivosti a sú vhodné aj pre deti už od útleho veku.

Rada by som vám postupne predstavila terapie v inom svetle, a to arteterapiu, muzikoterapiu, dramatoterapiu, ergoterapiu, biblioterapiu, psychomotorickú terapiu a tiež canisterapiu. V prvých dvoch častiach seriálu sa budem venovať tomu, ktoré umenie alebo zvieratko a akým spôsobom ovplyvňuje konkrétny typ terapie a v ďalších častiach seriálu podrobnejšie opíšem jednotlivé terapie. Osobne sa venujem najmä arteterapii a ostatné terapie využívam ako doplnkové a podporné súčasti celkového skvalitnenia života dieťatka tam, kde ma práve potrebujú. Jednou z ďalších výhod terapií, kde využívame umelecký nástroj, je, že prostredníctvom neho sa veľmi krásne uľahčuje aj spolupráca medzi rodičom a dieťaťom, ak potrebujú napríklad posilniť vzťah, vybudovať si vzájomnú dôveru, odbúrať určité bloky a napätia, ktoré vznikajú napríklad v puberte.

Arteterapia
Na Slovensku sa pod pojmom arteterapia stretávame vyslovene s využitím výtvarného umenia v terapii, ale v niektorých iných krajinách pojem arteterapia zahŕňa všetky typy umenia v terapii. Pre mňa je prehľadnejší náš „slovenský“ spôsob ponímania týchto terapií, preto vám ho priblížim tak, ako je zaužívaný v našej krajine, čiže ako liečbu výtvarným umením. Veľmi dôležité pri využívaní arteterapie je, že človek, ktorý ju vyhľadá vôbec nemusí disponovať „supertalentom“, dokonca z vlastných skúseností viem, že deti, ktoré mi tvrdili, že kresliť ani maľovať nevedia, boli nakoniec veľmi nadšené svojím vlastným výtvorom a postupne naberali sebavedomie nielen pri voľnej tvorbe s umeleckými technikami, ale tento proces sa preniesol do úplne iných oblastí v ich živote. V arteterapii preto vôbec nejde o výsledné dielo, ide tam presne o opačný proces, aspoň z môjho pohľadu a skúseností v praxi.

Arteterapeut dokáže nastaviť podmienky, prostredie a úlohy veľmi príjemnou, hravou formou. Pozná techniky, ktoré zvládne ktokoľvek a vie motivovať dieťa na hru s farbami. Využíva širokú škálu materiálov od klasických pasteliek, temperových, vodových farieb, prírodných materiálov ako sú kôra, drevo, lístie, sušené kvety, až po také materiály ako sú hlina či plastelína. Vo všeobecnosti tvorivý proces dokáže odbúrať napätie, rôzne strachy, ktorými dieťatko môže trpieť – či už konkrétne alebo neurčité. Ďalej v procese dokážeme podvedome transformovať tieto pocity a nakoniec ich eliminovať na minimum alebo ich úplne odstrániť.

Veľmi často som sa napríklad stretávala u detí so strachom zaspávať v tme kvôli strašidlám. Spoločne sme proti nim bojovali technikou s čiernym uhlíkom – tmou a gumou – svetlom. Strašidlá si dieťa stvárnilo tak, ako ich vidí a neskôr sme ich „gumovali“ a na vygumované miesta sme nakreslili pozitívne bytosti podľa výberu dieťatka – zvieratká, víly, anjelov. Potvrdením, že aj takáto naoko veľmi jednoduchá pomôcka funguje, boli rodičia, ktorí si všimli, že dieťatko po určitom čase mohlo bez problémov zaspať bez zasvietenej lampy alebo bez prítomnosti rodiča. Správne a systematicky zvolené materiály, farby a výtvarné techniky dokážu spraviť s ľudskou mysľou zázraky.

Muzikoterapia
Hudba je podobný „živel“ ako voda, oheň, vzduch, zem a kov. Prináša obrovské vlny energie a dotvára atmosféru. Pustíme si napríklad skladbu, ktorú poznáme dlhé roky a zrazu aj miesta, na ktorých sme nikdy neboli, nám pripadajú dôverne známe a prestaneme sa strácať v priestore, pretože hudba nám ukazuje krásne línie a mapy, kadiaľ ísť. S hudbou môžeme splynúť, úplne sa odovzdať melódiám a zvukom, zatvoriť oči a vidieť iba farby a jemnú hmlu. Cítime sa nesmierne ľahko a slobodne, necítime zemskú príťažlivosť, prestaneme vnímať telo a zaoberať sa myšlienkami, iba počúvame, snívame. V tejto forme muzikoterapia predstavuje istú formu meditácie, pretože keď dieťatko niečo ťaží alebo je unavené zo školy, z povinností, pretransformujeme to do tónov hudby a po chvíli nájdeme riešenie alebo pokoj.

Samozrejme, tak ako arteterapiu, rovnako aj muzikoterapiu môžeme prostredníctvom hudby využiť na vytvorenie prepojenia medzi ľuďmi – v skupine, medzi rodičom a dieťaťom. Muzikoterapeut môže využívať aj texty piesní, ktoré by mali byť blízke dieťaťu a mali by obsahovať zmysel a posolstvo. Najmä deti v puberte sa často stotožňujú s textami piesní, majú pocit spolupatričnosti k niekomu. Texty piesní dokážeme tiež využiť na vzdelávanie menších detí – piesne o farbách, zvieratkách, piesne, v ktorých sa počíta, či tie, ktoré vymenúvajú jednotlivé písmenká abecedy a pod. Hudba má zázračné účinky. Dokáže tlmiť to najboľavejšie a zároveň dokáže znásobiť šťastné chvíle a navždy nám ich vryť do duše. Všetky tieto vlastnosti hudby si vážim.

Aj v muzikoterapii platí, keď prispievame k hudobnej tvorbe, že vôbec nie je podmienkou mať hudobný sluch, ani talent.

Je úplne jedno, či skladáme obrovské diela do opery či hráme na gitare pri ohni alebo či si spievame po ceste v aute. Súhra viacerých ľudí znamená krásne uvoľnenie energie do priestoru, do sveta. Každý svojou účasťou prispieva k hudbe, aj keď si spieva len v kúpeľni s imaginárnym mikrofónom. Muzikoterapeut cieľavedome a systematicky vyberá hudobné nástroje, volí štýl a dynamiku hudby, a to opäť takým spôsobom, aby bol pre dieťa vyhovujúci, prípadne tak, aby sme u dieťatka podporili rozvíjanie určitých mozgových funkcií, čo je tiež nosným potenciálom muzikoterapie.

Hudba má obrovské liečivé účinky na všetkých úrovniach a odporúča sa aj mamičkám s bábätkom v brušku.

Barbora Hricová

časopis Dieťa, seriál Terapia ako ju nepoznáme
Foto autorka a Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?

Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok