Trpezlivosť a ruže: Ako sa Alžbetka naučila umývať si vlásky

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 44)

Milá maminka. Veľakrát som vás počula vravieť – trpezlivosť ruže prináša. No doteraz mi nikto žiadne ruže nepriniesol. Ani vy – ty, tatko, dedko, babka… Keď ti prinesiem ružu ja, tak schováš hlavu do dlaní a ideš sa ospravedlniť majiteľom záhradky, kde som ruže našla. Takže mi to nejako nejde dokopy. Ale trpezlivosti rozumiem. Je to čas, ktorý potrebujem, aby som sa niečo naučila. Aby som si dačo premyslela, uvažovala nad tým, a rozhodla sa, čo ďalej.

Niekto potrebuje času menej a rozhodne sa hneď. Tomu by som dala trebárs biele ruže. Niekto ako ja potrebuje času viac, pretože potrebujem viac premýšľať a nie vždy sa mi práve chce. Niekedy potrebujem dni, niekedy potrebujem skúsiť sama, čo sa udeje, ak spravím toto, hento, alebo to nespravím. Ja si teda odtrhnem pink a red ružu. Krásne voňajú a musím povedať, že rovnako krásne vonia aj trpezlivosť.

Kto nemá trpezlivosť, dostane tŕňom do prsta, nemyslíš? Chce ružu hneď chytiť a nepozrie sa, ako ju vziať do ruky. Ja to viem, lebo ružu vždy preskúmam. Mám čas… A tak sa stalo, že som začala neznášať umývanie vláskov. Aj zúbkov, pamätáš? Stačilo na mňa vytiahnuť kefku a zubnú pastu, stačilo pustiť sprchu a rukou mi namočiť vlasy, bolo zle. Kto z nás dvoch bol netrpezlivý, maminka? Kto vtedy potreboval trpezlivosť, kto si ruky dopichal?

Nuž, nemala som to rada. Bolo otravné, že zrazu chceš, aby som si umyla vlásky, keď som si ich umývala vtedy dávno. Stačí, nie? A zúbky? Veď som večer unavená, poďme radšej spať. Ráno som zase hladná, poďme radšej jesť a na zúbky zabudnime. Hoci si sprvu naliehala a vysvetľovala – nenechala si ma premýšľať, ani uvažovať. Nedala si mi čas, ktorý som potrebovala, aby som sa niečo naučila. A hlavne –  rozhodovala si za mňa. A to ma nútilo robiť opak toho, čo si chcela. Akoby sila, ktorou si ma tlačila, ma nie do niečoho dotlačila, ale ma odtlačila.

A tak som ti priniesla ružu, maminka. Red a pink. Tŕnistú, na ktorej si sa dopichala. Ale ja som ti rúčku ošetrila a vysvetlila ti, ako ružu chytiť. Vieš? Našťastie si ma počúvala a porozumela. Prestala si naliehať, vysvetľovať a rozhodovať. Dostala som čas. Vtedy som pozorovala, ako si umývaš zúbky ty. Nechala si ma umyť vlasy dinosaurom, koze, mačke a veveričke. Skúsila som umyť vlasy sebe, ale mydlo mi vošlo do očí, au!

Po istom čase som sa k tebe v umývaní zúbkov pridala. Chcela som robiť to isté, čo ty. A všimla som si, že je zábava, keď si ľahnem do vane, namočím si hlavu a ty mi leješ z farebných pohárikov vodu do vlasov. A penová som sa videla v zrkadle! Ešte tatko mi musí dať uterák na oči kvôli štípaniu, veď vieš. A hotovo. Trpezlivosť nám priniesla umyté vlasy a vydrhnuté zuby. A ja nabudúce tým tetkám zo záhrad prinesiem iné ruže, aby sa nehnevali, že som odtrhla tie ich vlastné.

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 43)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla.