Uhol pohľadu. Ako sa Alžbetka „s počasím“ zmierila

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 36)

Milá maminka. Čo je to počasie? No predsa to, čo sa vonku deje. Buď prší, alebo fúka, je búrka a blesky, alebo tak teplo, že sa vyzlečiem dohola a ideme sa kúpať. Alebo taká zima, že snáď napadá sneh! Ak nenapadá, musím naň počkať. Sú to oblaky a obloha, je to slnko, ktoré je k nám blízko alebo ďaleko. Je to stúpnutý Váh! Tak som si najprv myslela. Ale potom som počula o počasí rozprávať vás a zistila som, že počasie môže byť aj niečo viac. Toto…

Napríklad sa počasie správa ako človek! Hnevá nás – alebo sa skôr my hneváme naň, na chudáka. Robí nám veci naschvál. Že neprichádza v správnu chvíľu. Deje sa tak, že sme stále nespokojní, nadávame a frfleme. Hromžíme a najradšej by sme mu jednu bacli po ušiach. Zvláštne je, že počasie za to nemôže. Ono je len také, aké je.

A ak by sme ho chceli zmeniť, podľa mňa by sa zbláznilo a vybuchlo. Pretože každý by ho v jednej a tej istej chvíli chcel mať iné. Alebo by sme ho v tej chvíli chceli mať také aj také aj onaké a napokon sa aj tak nevieme rozhodnúť, aké by vlastne malo byť. Napríklad babka. Keď sme u nej na návšteve, na počasie nadáva. Keď je zima, nadáva na zimu, keď je teplo, nadáva na teplo. Keď prší, hromží, že prší a že by chcela, aby pršať prestalo. A keď neprší, hromží, že neprší, a pršať by mohlo. Občas sa počasia bojí, no tuším som ju nepočula počasie pochváliť. Veď počasie je ako náš tatko! Aj s ním je stále nespokojná…

Tak si mi to vysvetlila a ja som to pochopila: sú dve Alžbetky. Každá sa na počasie pozerá inak. A ja sa jednou stanem. Najprv si vyberiem, ale napokon to aj tak odpozerám.

ALŽBETKA ČÍSLO JEDNA: Čo ja a počasie?

Fúka, aby mi vietor bránil bicyklovať sa.
Nefúka, aby mi nepomáhal bicyklovať sa.
Hreje, aby som bola spotená.
Nehreje, aby som si dala sveter, ktorý nemám rada.
Páli, aby mi slnko spálilo kožu, bolela ma hlava a vracala som, keď chytím úpal.
Prší, aby som bola mokrá a nachladla som.
Mrzne, aby som chytila chrípku a mrzli mi prsty na rukách a nohách.
Nech je teplo alebo zima, radšej ostanem doma. Za všetko môže počasie. Vyvádza a robí mi to naschvál. Je hnusné a nemám ho rada.

ALŽBETKA ČÍSLO DVA: Čo ja a počasie?

Fúka, aby sa mi vietor hral s vláskami a lietali listy.
Nefúka, aby som sa mohla bicyklovať.
Hreje, aby mi bolo teplúčko a behala som holá.
Nehreje, pretože sa slnko schovalo za oblaky a tie sú krásne.
Páli, aby ma upozornilo, že slnko je silné, natriem sa, ideme sa kúpať!
Prší, aby polialo záhradku a spravili sa bačoriny, do ktorých rada skáčem.
Mrzne, aby zmrzol sneh a postavali sme snehuliaka.
Nech je teplo alebo zima, vždy vybehnem von a hrám sa. Počasie je také, aké práve je. Mení sa a prekvapuje. Spestruje mi deň. Prijímam ho a som spokojná.

Vieš, čo je zvláštne, maminka? To isté platí nielen o počasí, ale aj o kamarátoch, rodine, domčeku, záhradke, zvieratách… O všetkom, čo sa práve deje. O veciach okolo nás. O svete a o našom šťastí…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 35)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, každú sobotu pribudne nová časť.