Vianočné sviatky si spájame s očakávaním zázrakov, s niečím krásnym a čarovným. Dieťa ich prežíva oveľa intenzívnejšie. Aj našu túžbu urobiť ho absolútne šťastným.
Spolu s darčekom darujeme aj pocity. O láske, podpore, schopnosti urobiť niekomu radosť, poskytnúť dôkaz, že naňho myslíme a popritom občas vyšleme signál, že lásku si (ne)treba zaslúžiť. Deťom neraz dávame pocítiť, že pocit šťastia je podmienený požiadavkami, keď po ich splnení dostane, po čom túži. Odborníci varujú pred kladením „výchovných“ ultimát. Typické rodičovské manipulácie za nekorektné pokladá aj ruská psychologička Svetlana Rojz. Staré známe „ak nebudeš poslúchať, nedostaneš nič“ nás zvádza k rýchlejšiemu, zaručenejšiemu vyriešeniu momentálneho problému, keď dieťa vzdoruje, no zároveň mu podsúvame model „dobrého“ dieťaťa, ktoré získa odmenu, ak sa podriadi. „Hrozbu trestu, jeho očakávanie prežívame ťažšie ako samotný trest,“ píše Rojz na svojej stránke s dodatkom, že z pozície rodičov sa pojem Vianoce v našom slovníku často skloňuje práve v tejto súvislosti. Popritom občas neodoláme ani racionalizmu a vsadíme na praktickosť.
Vianočné sklamania
Deti sú deti. Na svet sa dívajú inými očami. Čo sa nám, dospelým javí ako úplná maličkosť alebo nezmysel, môže dieťa považovať za extrémne dôležité. V súvislosti s hračkami neuvažuje, že ich má príliš veľa. Možno si pamätáte, aké sklamanie ste prežívali, keď ste si pod stromčekom našli sveter a ponožky. Hoci doba sa mení, detský svet pozostáva z niekoľkých v podstate nemenných zákonitostí. Dieťa sa neorientuje na užitočnosť, ale na radosť, eufóriu prežívanú pri dosiahnutí toho, po čom dávno túži. Prežíva nielen samotné darovanie darčeka, ktorý môže byť celkom obyčajný, či symbolický, ale aj čaro očakávania, vianočnej atmosféry spojenej so známymi melódiami, stromčekom, vôňou vanilky a škorice, šušťaním darčekového papiera, čaro očakávania veľkej udalosti počas celého adventu. K celej atmosfére neodmysliteľne patrí možnosť výberu.
„Pre dieťa nie je natoľko dôležitý akt kúpy alebo vlastnenia, ale najmä pocit, že jeho želanie bolo vypočuté. Popritom je dôležité, aby vnímalo, že rodičia majú tiež potreby, želania a túžby, ktoré sa im splnia práve na Vianoce,“ tvrdí ruská psychologička.
Nakresli si želanie
Keď spoločne vyberáme darčeky z katalógu, treba mať na pamäti, že darček nebude pre nás, ale pre dieťa. Naše predstavy teda musia ísť aspoň trochu bokom. Na druhej strane deti nezvládajú návrh štýlom „môžeš si vybrať, čo len chceš“. Vhodnejšie je predostrieť dva-tri objekty, pretože priveľký výber vzbudzuje napätie a môže vyústiť do paniky. Napokon, vyjadriť túžby možno aj pastelkami. Deti prahnú po momentoch, keď si nekreslia len tak, ale tvoria s hlbším významom.
Za dobrý ťah považuje mnoho mám navrhnúť, aby si deti nakreslili tri veci, ktoré si chcú nájsť pod stromčekom. My rodičia však nesmieme na nakreslené priania zabudnúť a musíme splniť aspoň jedno z nich. Pretože detská pamäť v kombinácii s detskou logikou nás môže priviesť do úzkych a v hre je strata dôvery.
Samozrejmosťou je nevyhovieť každému absurdnému želaniu, ale dôležité je splniť aspoň jedno aj z takých, s ktorými sa celkom nestotožňujeme. Možno si naše deti nájdu pod stromčekom aj ďalšieho robota, plyšákov, barbiny, umelohmotných poníkov, pretože k vianočnej atmosfére neodmysliteľne patria rozžiarené očká malých ratolestí.
Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok