Vôňa Vianoc

Kedy si prvý raz uvedomíte, že sa blížia Vianoce? Myslím, tak naozaj. Nie, keď obchodníci už v septembri na nás vybalia svoju vianočnú ponuku… Ja som si od mala uvedomovala, že už je tu opäť ten vytúžený vianočný čas, vďaka jednej tete z nášho domu, ktorá koncom novembra začínala piecť vianočné oblátky. V deň, keď mi pri návrate zo školy pošteklila nos nádherná vanilková a škoricová vôňa, som vedela, že teta z druhého poschodia rozohriala ťažkú starú formu na oblátky a že Vianoce už naozaj prichádzajú. O týždeň – dva na to aj u nás doma vyťahovala naša mamulka starú hnedú kuchársku knihu, v ktorej mala pozakladaných množstvo receptov a medzi nimi aj tie tradičné vianočné. Zvažovala, čo všetko treba pripraviť, aby jej pri pečení nič nechýbalo a plánovala, ktoré druhy upiecť ako prvé, aby dobre odstáli – a vždy sa naoko jedovala, keď odstáť nestihli a kamsi sa „vyparili“. Hm, ale boli dobré, tie mamulkine medovníky, linecké kvetinky, medvedie labky, šuhajdy, orechové štangličky, vanilkové rožteky… Iste aj vy poznáte tento obľúbený vianočný „repertoár“ a tiež si už na začiatku Adventu spisujete nekonečný zoznam ingrediencií, bez ktorých by azda ani Vianoce neboli Vianocami.

Žijeme v uponáhľanej dobe. No na vianočné pečenie si nájdu čas nielen skúsené gazdiné, ale aj mladé gazdinky. Veď také dobré koláčiky, aké si doma napečiete, také sa kúpiť nikde nedajú. Teda možno by sa aj kúpiť dali, ale čosi by im predsa len chýbalo. Tie kúpené neprevoňajú náš domov krásnou vôňou blížiacich sa Vianoc a najmä, nerozžiaria ho radosťou našich detí, ktorú majú pri pečení vianočných dobrôt. Veď spomienky na časy, keď tatino lúskal orechy a my so sestrou sme s mamulkou vypekali dobroty od výmyslu sveta, patria k tým najvzácnejším. Nie pre samotné koláčiky, ale pre tú úžasnú atmosféru, keď sme z misy ochutnávali zmes na šuhajdy, ktorou sme plnili papierové košíčky a naša mamulka nám rozprávala, ako pekávala na Vianoce so svojou mamičkou a pritom vaľkala linecké cestíčko nádherným valčekom z jedného kusu dreva, ktorý zdedila po svojej babičke. Roky utekali a z malých dievčat sa stali mamy a spolu s nami sa vianočných príprav zúčastňovali už aj naše deti. Natierali linecké koláčiky marhuľovým lekvárom a pozerali na babinku, ako vaľká cestíčko valčekom svojej babičky. Čas nezastavíš. Z našich chlapcov sú pomaly dospelí muži, sestrina dcérka je už riadna slečna a naša mamulka sa zhora na mňa usmieva, keď vidí, ako som dnes vybrala zo skrinky prababičkin valček. Zdá sa mi, že sa ma pýta: „Renuška, čo začneme piecť ako prvé?“ A môj syn, akoby ju tiež počul, odpovedá: „Pustíme sa do medovníkov.“ Jasné, najprv si pekne zomelieme orechy. Aby sme zostali verní tradícii. No zároveň sa chystám trošku od nej odkloniť a v snahe o menej kalorické Vianoce obmeniť recepty plné masla, cukru a múky. Verím, že aj bez týchto ingrediencií možno vyčariť sladké Vianoce.

Prajem vám v rodinách krásny zvyšok adventného obdobia, nech je plný lásky a voňavej prípravy na Vianoce – to je ten najvzácnejší darček, ktorý bude vaše deti sprevádzať celým životom.

Krásne Vianoce, priatelia

Renáta Krausová

Z archívu časopisu Dieťa
Foto Thinkstock

Hľadáte vhodný darček pod vianočný stromček? Podarujte Dieťa. 

Dieťa č. 12/2022 – 1/2023 si môžete kúpiť vo voľnom predaji na Slovensku alebo si ho môžete predplatiť, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (poštovné predplatiteľom na Slovensku i v Českej republike hradí redakcia). Ak chcete tlačené Dieťa dostávať domov do schránky alebo ho chcete podarovať svojim blízkym, môžete si ho objednať v oblasti Objednávky. Tu si môžete predplatiť aj prístup k elektronickej verzii Dieťaťa.