Všímajte si chrbticu svojich detí

Bolesti chrbta patria v súčasnosti k jedným z najčastejších dôvodov, pre ktorý ľudia vyhľadajú lekára. Ich základ často kladieme už v detskom veku.

Problémom môže byť chybné držanie tela z neustáleho vysedávania v škole, pred obrazovkou televízora či počítača, alebo z nevhodného športu či nesprávneho nosenia bremien v podobe školskej tašky… V horšom prípade dieťa príde k lekárovi už priamo so skoliózou, teda s vybočením chrbtice do jednej strany. Ako možno predchádzať zdravotným problémom s chrbticou, ako si rodič môže všimnúť, že čosi nie je v poriadku, a napokon ako sa prejavuje a lieči skolióza, o tom sme sa zhovárali s ortopedičkou MUDr. Blaženou Brozmanovou, CSc., z ortopedickej ambulancie pre skoliózy a deformity chrbtice Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava – Kramáre.

S akými najčastejšími problémami, ktoré sa týkajú chrbtice, prichádzajú deti do ambulancie ortopéda? Je to skolióza alebo niečo iné?

Najčastejšie problémy, ktoré dnes diagnostikujeme, súvisia so zmenou spôsobu života z pohybového na sedavý. To sa odráža v chybnom držaní tela. Dieťa má oslabené vzpriamovače trupu, predsunuté držanie hlavy aj pliec a ochabnuté brušné svalstvo, čiže tzv. guľatý chrbát. Počet detí s touto chybou za posledných 15 až 20 rokov výrazne stúpa. Nie je to však ochorenie, je to chybné postavenie, ktoré sa ešte dá zvrátiť, ak dieťa nabehne na správny pohybový režim, najmä na správny pomer medzi pohybovými aktivitami a statickou záťažou (sedením), za predpokladu dobrého vedenia zo strany rodičov aj rehabilitačných pracovníkov, ktorí ho naučia, ako má správne cvičiť. V ortopédii rozoznávame tzv. chybné držanie a chybné postavenie. Chybné držanie možno vlastným svalovým úsilím odstrániť. To znamená, že keď mamička dieťa „klepne“ po chrbte a povie mu – Vystri sa!, ono je schopné sa vystrieť. Závažnejšie je však chybné postavenie alebo štruktúrna deformita. Tam už sú zmeny vzájomného postavenia kostí alebo aj tvaru kostí, ktoré nezávisia od svalového úsilia. V tomto prípade by mamička darmo dieťa „klepala“ po chrbte, už si nepomôže. Na rad tak prichádzajú buď ortopedické pomôcky, alebo v závažnejších prípadoch operácie. Dôležité je rozoznať, kedy ide zatiaľ len o chybné držanie tela a zachytiť to čo najskôr. Tu sa dá v prevencii urobiť veľmi veľa.

Je však rodič schopný u svojho potomka rozoznať chybné držanie tela, alebo ho naň väčšinou upozorní až lekár napríklad po preventívnej prehliadke dieťaťa?

Teoreticky schopný je, pretože vizuálne si to môže všimnúť, ale podľa mojich skúseností v poslednom čase sú rodičia takí zaneprázdnení, že to veľmi nezvládajú. Problém je aj v tom, že staršie deti nosia voľné odevy alebo dievčatá majú veľmi dlhé rozpustené vlasy poniže pliec. Niekedy sa čudujem, že dieťa má asymetriu pliec, jedno plece drží vyššie ako druhé, asymetriu bokov, a mama to nevidí. Keď sa jej na to spýtam, povie, že napríklad dcéry sa hanbia a nechodia pred ňou vyzlečené, alebo chlapci nosia voľné oblečenie… Preto by som chcela trošku apelovať na rodičov, aby si občas deti poriadne všimli, keď sú vyzlečené alebo keď majú na sebe priliehavý odev.

Keď sa dieťa narodí, má už úplne vyvinutú chrbticu, alebo sa počas prvých mesiacov či dokonca rokov života musí nejako dovyvíjať?

U novorodenca sa chrbtica prispôsobuje podložke, je tzv. plastická. Kopíruje podklad, aký má. Preto je veľmi dôležité nechať dieťa v priebehu dňa, aby sa ponaťahovalo, a podporovať jeho prirodzený vývoj, nefixovať ho v nejakých vajíčkach, ale umožniť mu striedať polohy. Ako vieme, chrbtica je dvakrát esovito prehnutá, čiže keď sa dieťatko začína otáčať na bruško, vyvíja sa jej prvé zakrivenie, tzv. krčná lordóza – to je akoby C prehnuté dopredu. Neskôr, keď sa dieťa okolo polroka učí sedieť, aby to bolo kompenzované, vyvíja sa hrudná kyfóza – prehnutie dozadu, akoby zaguľatený chrbátik. A až keď sa začína stavať na nôžky a hľadá rovnováhu, vyvíja sa drieková lordóza, prehnutie drieku smerom dopredu. Od tohto existujú rôzne odchýlky, čo ešte nemusí znamenať ochorenie. Napríklad niektoré deti majú na dedičnom podklade plochý chrbát, čo znamená, že dieťa má hrudnú kyfózu miernejšie vyvinutú. Má to jednu nevýhodu – táto chrbtica je menej stabilná, a preto je náchylná na vznik skoliózy. U obéznych detí sa zase stretávame so zvýšenou driekovou lordózou. Keď je dieťa obézne, ťažisko hľadá tak ako napríklad tehotné ženy, že sa prehne v drieku, aby vyvážilo väčšie brucho. Treba si tiež uvedomiť, že za správny vývoj chrbtice u zdravého dieťaťa zodpovedá najmä svalová kondícia. Keď je dieťa hypotonické (má znížené svalové napätie), svalový korzet u neho dostatočne nefunguje, a preto má zvýšené riziko rôznych zakrivení chrbtice. Hypermobilné deti, ktoré majú voľnejšie spojenia kĺbov a väzov, majú zvýšenú náchylnosť na driekovú lordózu a ploché nohy. Tieto deti sú veľmi šikovné, darí sa im najmä v gymnastike a podobných športoch, preto ich tréneri aj rodičia podporujú, no nie je dobré, keď to so športom preháňajú. Potom sa stane, že v štyridsiatke, keď už svaly nemajú v takej kondícii ako v mladosti a kĺby majú väčšiu vôľu, majú problémy s blokádami chrbtice.

Kde ako rodičia robíme najčastejšie chyby, ktoré by sa neskôr mohli prejaviť na chrbtici našich detí?

Napríklad, keď malé dieťa dávame sedieť v čase, keď nemá na to pripravené svaly. Vtedy sa vlastne hompáľa zo strany na stranu a môže vzniknúť polohová chyba, alebo až skyfotické držanie tela pri dlhodobom preťažovaní. Zlé je aj to, keď sa dieťa prekrmuje a je obézne. Tým mu tiež vytvárame predpoklad pre väčšiu záťaž na chrbticu.

Čo nosenie dieťatka v rôznych nosičoch, klokankách a podobne?

Ak sa to nepreháňa, že by dieťa bolo fixované v jednej polohe pol dňa, tak si myslím, že nosiče sú na prenášanie detí prospešné. Zdravé dieťa to nemôže poškodiť a ešte to má aj psychologicky pozitívny efekt. No keby bolo dieťa asymetricky skrčené dlhší čas bez možnosti vystrieť sa, to už je problém.

A čo chodúľky či poskakovanie batoliat v hojdačkách, ktoré sa zavesia medzi dvere?

Chodúľky, pri ktorých sa dieťa počas dňa dlhšie odráža, podporujú postavenie piat do „X“ a plochonožie. Pokiaľ ide o hojdačky, ak je v tom dieťa krátko, za prítomnosti rodiča, tak to nemôže škodiť. Ak sa však nechá dlho visieť v hojdačke, tak ho to môže vysiliť. U starších detí si treba dať pozor aj na kolobežku, ak ju dieťa používa príliš často a dlho – môže spôsobovať nielen plochú nohu a postavenie päty odrazovej nohy do „X“, ale aj asymetrické držanie tela. Preto si treba všímať, ako dieťa stojí, či nemá zdvihnuté alebo predsunuté jedno plece a bok. U mladších detí si to rodičia obyčajne všimnú, horšie je to u starších školákov vo veku 12 až 14 rokov, kde je kontakt s dieťaťom menej intenzívny a tak sa to ľahko prehliadne. Je to obdobie zväčšenej rastovej akcelerácie a chybné držanie tela sa môže vyvinúť rýchlo. Niekedy stačí, že dievčatá majú ofinu cez jedno oko a potom držia hlavu do jednej strany. Rovnako dopadnú starší školáci, ak dlho a často telefonujú, pričom majú mobil vždy na tej istej strane, prípadne si ho podopierajú zdvihnutým plecom.

Obyčajne už predškoláci začínajú so športovými krúžkami, medzi ktorými nechýba tenis, gymnastika, hokej. Sú vhodné pre vyvíjajúci sa detský organizmus, zvlášť s ohľadom na chrbticu?

Nevhodné sú najmä jednostranné športy ako napríklad spomínaný tenis či hokej (ale aj hudobný nástroj, ktorý dieťa drží na jednej strane). Keď sa to so športom preháňa, rastúci organizmus sa vysiľuje a vznikajú predpoklady pre asymetriu. Je dobré, keď má dieťa aj nejaký kompenzačný šport, alebo aspoň možnosť sa nejako rovnomerne ponaťahovať. Je pravda, že v ambulancii máme veľa detí, ktoré prídu s nesprávnym držaním tela, alebo majú výrazne silnejšiu jednu stranu. Vo všeobecnosti v období rastu nie je vhodné veľmi aktívne športovať, hoci deti majú nádherné športové výsledky.

A ktoré športy prospievajú chrbtici? Roky sa traduje, že je to plávanie…

Najlepší je všestranný pohyb, ktorý je dieťaťu prirodzený. Keď má v sebe prirodzenú hravosť, ktorá nie je umele civilizačne utlmená atraktívnou ponukou počítačových programov, tak dieťa si chvíľu pobehá, potom je na hojdačke, naťahuje sa na preliezačke… Hlavná je všestrannosť. Zo športov je dobrá turistika, ale nie so záťažou a v nesprávnej obuvi. Výborné sú bojové umenia, kde sa dieťa učí stabilnému postoju, napätiu brušného svalstva, nádychu aj disciplíne. Aj bicykel je vhodný, ale tiež nie vtedy, keď sa jazdí dlho. Dôležité je mať správne nastavené riadidlá, aby sa ramená príliš nepredsúvali. Plávanie je trošku ilúziou, určite je však užitočný pohyb vo vode, rekreačné pomalé plávanie, ale intenzívne športové plávanie škodí, najmä keď plávame prsia. Vtedy sa veľmi zakláňa hlava, a dieťa sa prehýba v drieku, čo je nevhodné zvlášť u detí so zvýšenou lordózou. Čiže treba striedať štýly, nepretekať, plávať len po troške. Mala som dosť pacientov so skoliózou, ktorých rodičia v dobrom úmysle dali na akvabely alebo na športové plávanie, no nepomohlo to. Keď dieťa intenzívne pláva, najširší sval chrbta sa aktivitou zmršťuje a chrbtica nemá možnosť sa rozvinúť. Pokiaľ ide o športovanie, radím skôr z každého rožka troška a nie súťažne, ale rekreačne.

Väčšinu dňa deti trávia v škole. Ako by malo vyzerať správne sedenie v školskej lavici, ale aj za stolom pri domácich úlohách či pri počítači?

V prvom rade by deti mali mať prispôsobenú výšku stola svojej výške. To však v škole nie je možné, lebo v jednom ročníku sú deti s veľkým výškovým rozdielom a lavice majú rovnaké. Ideálne je, keď sú členky aj kolená pri sedení v pravom uhle. Voľakedy sa sedávalo s rukami za chrbtom a malo to svoj význam, sed bol vzpriamený. Dieťa však nedokáže sedieť celé predpoludnie vzpriamene, preto je dôležité, aby sa cez prestávky postavilo, povystieralo, prešlo, prípadne si pobehalo.

A čo ťažké školské tašky?

Tie môžu narobiť veľa škody. Hmotnosť tašky by mala byť maximálne 15 percent z hmotnosti dieťa. Často sa rodičia pýtajú, či môže dieťa nosiť batoh. Keď je batoh na chrbte voľný, popruhy sú dlhé a potom si ho dieťa nadhodí, pričom ešte zaguľatí chrbát, tak to škodí. Ale keď má batoh s vystuženým chrbtom, dobre nastavenými popruhmi a so zapínaním okolo brucha, tak môže byť. Samozrejme, ak nie je príliš ťažký. Veľmi zlé je, keď dieťa nosí batoh alebo tašku len na jednom pleci – tak si môže vypestovať skrátenie šijového svalstva. Vhodné je ťahanie tašky na kolieskach, keď si dieťa strieda ruky.

 Keď dieťa príde za mamou s tým, že ho bolí chrbát, treba sa začať hneď znepokojovať a utekať k lekárovi, alebo je lepšie vyčkať, čo sa z toho vyvinie? Býva za takouto bolesťou obyčajne len zlé držanie tela?

Môže za tým byť naozaj všeličo. Niekedy to môže byť len z prechladnutia, vyslovene stuhnutie z prievanu. Alebo keď dieťa bolí drieková chrbtica, môže to poukazovať napríklad aj na zápal obličiek. Často to býva stuhnutie svalstva alebo preťaženie. U väčších detí to môže byť aj blok chrbtice – krčnej či driekovej. S tým sa stretávame najmä u rýchlo rastúcich dievčat v puberte, okolo 13 – 15 rokov, ktoré sú navyše hypermobilné. Tam stačia rehabilitačné opatrenia, pofénovanie chrbtice, prípadne masáž nejakým krémom a je to v poriadku. Stáva sa tiež, že dieťa sa zobudí so stuhnutým šijovým svalstvom a hlavičkou do jednej strany. Volá sa to tortikolis a za 2 až 3 dni to prejde, len to hrôzostrašne vyzerá. Preto keď dieťa príde s tým, že ho bolí chrbát, rodič by mohol jeden deň počkať, či sa niečo z toho nevykľuje. Často je totiž bolesť chrbta aj predzvesťou chrípky. Ak dieťa nemalo úraz, alebo nejde o náhlu prudkú bolesť, stačí mu dať liek s obsahom paracetamolu, suché teplo na boľavé miesto a počkať. Ak sa však bolesť zvýrazňuje a neprechádza, treba určite zájsť k lekárovi.

Niekedy zvykneme deti postrašiť slovami: „Nehrb sa, lebo dostaneš korzet!“ Kedy sa korzety skutočne dávajú, ako dlho sa nosia a v akých prípadoch sa predpisuje takáto liečba?

Korzet dávame vtedy, keď zistíme výraznejšiu deformitu chrbtice najmä pri vyšších stupňoch skoliózy. Dieťa ho nosí až do ukončenia rastu a zrenia kostí, čo je u dievčat zhruba dva roky od prvej menštruácie. Alebo sa dáva pri ťažkých kyfózach, ako je napríklad Scheuermannova choroba, čo je ochorenie krycích platničiek stavcov, ktoré sa prejaví fixovaným guľatým chrbtom aj s bolesťami. Kým skoliózy postihujú viac dievčatá, kyfózy zase chlapcov. Treba si však uvedomiť jedno – aj keď dieťaťu nasadíme korzet, veľmi dôležitá je rehabilitácia, lebo keď ju vynecháme, účinok nenastane. Dieťa nebude korzet nosiť večne, ale cvičiť by malo celoživotne, každý deň aspoň 20 minút. Rehabilitácia pri miernejších krivkách dokáže zázraky, hoci tie ťažšie už nevyrovná. Na druhej strane, niekedy sa nám stáva, že rodičia povedia – Nechceme korzet, my to rozcvičíme. To je ilúzia. Korzety pomôžu asi v 1/3 prípadov krivku vyliečiť a v drvivej väčšine ju stabilizujú, aby sa nezhoršovala. Žiaľ, je aj malá skupina skolióz, ktorá sa postupne zhoršuje, nech robíte čokoľvek. Našťastie, sem patrí maximálne 10 percent detí.

Ako sa skolióza prejavuje?

Väčšinou si skoliózu na dieťati všimne ako prvá krajčírka alebo predavačka v odevoch – dieťa má totiž akoby jednu nohavicu kratšiu, lebo jeden bok je vysunutejší. Aj plece je vyššie a lopatka vytŕča. Skoliotická krivka najmä u dievčat v puberte má typický tvar pravostranného hrudného vypúlenia a ľavostranného driekového vychýlenia. Dieťa má predsunuté pravé plece, odstáva mu pravá lopatka, má vysunutý pravý bok a chrbtica je nielen vybočená do strany, ale aj zrotovaná. Čiže vzadu je akoby hrb a vpredu preliačenina. Niekedy si mamičky dievčat všimnú, že ich dcéry majú akoby výrazne menší jeden prsník, no v skutočnosti tento dojem vyvoláva práve to zakrivenie chrbtice do strany, teda skolióza. Najlepšie si rodič všimne asymetriu na chrbte dieťaťa tak, že dieťa sa postaví chrbtom rovno pred neho, natiahne ruky pred seba a spojí dlane, a pomaličky sa predkláňa až k špičkám nôh.

Čo je najčastejším dôvodom vzniku skoliózy?

Buď vrodená chyba chrbtice, alebo chyba z nesprávneho zaťažovania a preťažovania chrbtice. Poznáme aj tzv. sekundárnu skoliózu, to je reakcia chrbtice na nesprávne podmienky napríklad po úraze, popáleninách či jazvách. Rodičia by tiež mali vedieť, že skolióza sa zhoršuje rastom, mechanickou záťažou alebo u žien až v klimaktériu, keď pevnosť kostí klesá. Liečba je dlhodobá, zložitá a nie vždy taká úspešná, ako by sme chceli. Hoci na druhej strane štatistika hovorí, že ak sa skolióza zdiagnostikuje a rodičia dávajú primeraný pozor na to, aby si dieťa nepreťažovalo chrbticu, nemalo nevhodný šport, vybralo si profesiu, kde sa nezaťažuje chrbtica, vo vyššom veku môže byť na tom lepšie ako dieťa, ktoré má rovný chrbát, ale zdeformuje si ho nesprávnym športovaním a preťažovaním.

Čo v prípade, ak sa skolióza nelieči, alebo liečba nepomáha?

Výrazná, ťažká skolióza je do budúcna nebezpečná tým, že sa stláča hrudník, takže pľúca a srdce pracujú v horších podmienkach, lebo v hrudnom koši je menší priestor. V neskoršom veku má dieťa bolesti v hrudnej chrbtici a v krížoch. Pri ťažkých skoliózach môže mať častejšie zápaly pľúc a priedušiek alebo ochorenia dýchacích ciest. Skolióza je zákerná tým, že je nebolestivá a tak sa dá ľahko prehliadnuť. Často sa mi stane, že dievča má výraznú asymetriu pliec, no rodičia si to nevšimnú, lebo stále nosí rozpustené vlasy a nevidieť to. Alebo sa dieťa neustále o niečo opiera, stojí vytočené do jednej strany a unikne nám, že má krivú chrbticu.

Povedali ste, že asi u 10 percent detí liečba nezaberá, hoci dostanú korzet a primerane rehabilitujú. Čo s tým?

Vo výnimočných prípadoch, keď skolióza robí naozaj vážne problémy, môže dieťa skončiť až na operačnom stole. Operačná liečba je veľmi náročná, a preto ju robíme len pri závažnejších krivkách, ktoré sa výrazne zhoršujú a kde už niet inej pomoci. Robí sa len v období, keď je chrbtica ešte flexibilná, ohybná. Pri operácii sa chrbtica špeciálne vystužuje, na stabilné stavce sa dajú kotviace prvky, krivka sa akoby rozťahuje. Tak sa dokáže pekne narovnať. Po nejakom čase (u detí s neukončeným rýchlym rastom) by sa však materiál mal vymieňať. U dospelého človeka už nemožno chrbticu vyrovnať, tam sú potrebné iné typy operácií na jej odľahčenie.

Monika Bothová
Dieťa

Foto Shutterstock