Vyberáte športový krúžok?

S príchodom školského roka zvyčajne premýšľame aj nad tým, ako vyplniť deťom voľný čas po škôlke či škole.

Keďže v dnešnej dobe sa z mnohých detí stávajú „počítačoví fanatici“ či „televízni maniaci“, rodičia sa snažia, aby dieťa malo aspoň jeden športový krúžok. Ktorý však vybrať?

Niektoré deti od začiatku vedia, ktorý šport chcú robiť a tam je úloha rodiča pomerne ľahká. Aj keď i v takýchto prípadoch môžu nastať prekážky – najmä v podobe nedostatku financií na nákladné športové aktivity a tiež zdravotného hendikepu, pre ktorý by dieťa vybraný šport robiť nemalo.

Potom je tu situácia, keď dieťa nemá vyhranený záujem. Tam si treba spočiatku zodpovedať množstvo otázok a predovšetkým myslieť na to, že to má byť to „naj“ pre dieťa. Rodičia by sa nemali snažiť, aby si realizovali  svoje nesplnené sny o športovej kariére cez deti, zvlášť keď k vybranému športu nemajú vzťah, prípadne fyzické predpoklady. Mnohé športy majú rôzne obmedzenia, napríklad výkonnostné alebo také, ktoré súvisia s postavou (výškou či hmotnosťou dieťaťa), kolektívne športy tiež nie sú vhodné pre každé dieťa (tu býva väčšinou vekové obmedzenie).

Je prirodzené, že deti sa chcú venovať športom, ktoré ich bavia. Rodič ich má povzbudzovať, motivovať a zároveň si všímať, na čo má dieťa najväčší talent. Môže mu pomôcť v rozhodovaní, usmerňovať ho a s pribúdajúcim vekom nabádať na to, či chce v danom športe niečo dosiahnuť, alebo ho chce robiť len rekreačne.

Neodmysliteľnou súčasťou toho všetkého je aj dobrý tréner, ktorý rovnako ako rodič dokáže deti motivovať a viesť tréningy tak, aby ich nadchol. Nemal by nikoho podceňovať a určite by mal dať šancu aj starším. K deťom by sa mal správať korektne a spravodlivo. No v prvom rade musí viesť tréningy tak, aby si dieťa športom neprivodilo zbytočné zranenie, ale aby nebolo ani nadmerne preťažované.

Mali by ste si takisto uvedomiť, že nájsť ten správny šport, ktorý bude dieťaťu vyhovovať, sa nemusí podariť hneď pri prvej voľbe. Experimentovanie je dovolené najmä v období chodenia do škôlky až po ukončenie prvého stupňa základnej školy. Veľmi vhodná je kombinácia jedného kolektívneho a jedného individuálneho športu.

No a stále sa vynára aj finančná otázka. Sú športy, ktoré nevyžadujú drahú športovú výbavu, ale aj presne naopak. Utiahne to vaša peňaženka? Zvlášť, keď je doma detí viac… Ak sa dostanete do situácie, že si dieťa vyberie šport, ktorý finančne nezvládate, nebuďte direktívni, aby ste dieťa úplne neodradili. Vysvetlite mu situáciu a usilujte sa spolu nájsť iné riešenie.

Dobrý základ

Pohyb ako taký je základ života. K deťom patrí od narodenia. Od prvého pretočenia sa na bruško cez učenie sa sadnúť si, „štvornožkovanie“, stavanie sa na nožičky až po samotnú chôdzu a „vyliezanie“, kam sa len dá. V tomto období svoje deti podporujeme a úprimne sa tešíme z každého pokroku. A tak by to malo byť vždy. Pohybové možnosti detí by sme mali rozvíjať hneď odmalička, a to najlepšie vlastným príkladom.

Začiatky športovania pri najmenších deťoch sú v štýle „doma na dvore“. Deti treba privykať na športovanie nenásilnou formou. Hádzanie a chytanie lopty, naháňačka, tancovanie, skákanie, používanie prvých odrážadiel, výlety na bicykli, plávanie, turistika, prechádzky so psom a podobne, sú to najlepšie, čo môžete dieťaťu dopriať. Spoločné pohybové aktivity rodičov a detí pomáhajú vytvoriť pozitívny vzťah nielen k športu, ale aj k rodičom a súrodencom. Športom deti získavajú správne pohybové návyky, naučia sa lepšej koordinácii pohybov, cez šport ovplyvňujeme ich telesný vývoj, formujeme základnú sebadisciplínu, vôľu a výdrž, ale aj sebavedomie. Zároveň sa znižuje riziko obezity či nesprávneho držania tela v dôsledku ochabnutého svalstva.

Kedy začať?

Aj vy si kladiete otázku, kedy je ten správny čas začať športovať? Odpoveď nie je celkom jednoznačná. Veď ako sme už spomenuli, prirodzené pohybové aktivity treba pestovať od narodenia. Ďalej to už závisí od celkového psychomotorického vývoja dieťaťa, ako aj od toho, či je fyzicky a emočne pripravené na pravidelné tréningy a šport.

• Vo veku 2 – 3 rokov sú deti ešte príliš malé na organizované športy. Blízke sú im a zvládajú „dvorové“ aktivity, v obľube majú každé detské ihrisko, môžu sa učiť bicyklovať na tzv. „first bikoch“. V tomto veku môžete skúsiť aj rôzne odborne vedené cvičenia, ako napríklad cvičenie na fit loptách, prvé krôčiky k hudbe, „babyfit“ alebo čoraz obľúbenejšie (ale finančne náročnejšie) plávanie dojčiat a batoliat.
• Vek 4 – 6 rokov predstavuje posun v pohybovom vývoji a tým sa rozširujú aj športové možnosti. Dieťa sa už bicykluje s podpornými bočnými kolieskami a postupne aj bez nich, môže cvičiť s rôznymi pomôckami, skákať cez švihadlo, tancovať, hoci zatiaľ sú to len jednoduché tanečné krôčiky. Chlapci už zvládajú aj obľúbený futbal. V tomto veku možno začať i so sezónnym športom, v zime s lyžovaním alebo korčuľovaním, v lete zasa s plávaním.
• Vek 7 – 10 rokov umožňuje pridať športy náročnejšie na výdrž, rýchlosť, pohyblivosť aj koordináciu. Na začiatku základnej školy je pre deti skvelá ľahká atletika, gymnastika, okrem futbalu aj ďalšie loptové hry ako basketbal, hádzaná, napokon aj obľúbený hokej či krasokorčuľovanie, postupne i zaradenie bojových športov (karate, džudo, box, aikido a iné). U dievčat je stále vyhľadávanejšia jazda na koni a tancovanie. S blížiacim sa 10. rokom života už deti zvládajú aj volejbal, tenis, stolný tenis, bedminton, veslovanie, softbal, ale i menej známe športy, ako sú lukostreľba či šerm.

Pozn. red.: Názor odborníčky ortopedičky na šport v detskom veku nájdete tu – v článku Všímajte si chrbticu svojich detí hovoríme o zdravotných problémoch s chrbticou u detí.

Aké sú možnosti?

Jednotlivé športy vyžadujú rôzne fyzické predpoklady. Ak sa pri nich prihliada aj na gény (dedičnosť) a odhalenie talentu, je vyššia pravdepodobnosť, že správne vybraný šport bude deti baviť a budú v ňom úspešnejšie. Na druhej strane, je množstvo detí, ktoré nikdy nebudú stáť na stupňoch víťazov, no aj tak im šport bude prinášať radosť a istý poriadok do života. Netlačte zbytočne na medaily a vrcholové výkony. Niekedy je viac to, že má dieťa pravidelný pohyb, ktorý ho napĺňa.

Možno vám pri výbere najvhodnejšieho športu pre vaše dieťa pomôže  stručný prehľad tých najobľúbenejších:

• Kráľovná športov – atletika – patrí medzi najstaršie športy a ponúka širokú škálu disciplín: beh cez prekážky, šprint, skok do výšky, do diaľky, vrhy, chôdza… Naozaj je z čoho vyberať. Koniec koncov, atletickú abecedu používajú všetci vrcholoví športovci v rámci kondičnej prípravy, takže atletika je skutočne ideálny začiatok, ktorý jednoznačne zlepšuje zdravie detí. Atletické kluby zamerané na deti uprednostňujú vekovú hranicu 5 rokov a čo je rozhodne pozitívne, atletika patrí k tým lacnejším športom.

• Futbal – môžu sa naň prihlásiť už 5-ročné deti, ktoré baví behať za loptou. Podporuje koordináciu, rýchlosť, obratnosť, a keďže nie je jednostranne zameraný, tak aj rozvoj celého pohybového aparátu. Navyše je to zväčša externý šport, takže deti sa hýbu a zároveň sú na vzduchu, čo ich zdraviu rozhodne prospieva.

• Hokej – podobne ako futbal naučí deti žiť v kolektíve, podriadiť svoje osobné záujmy záujmom kolektívu, vytvoriť silné priateľstvá, a najmä umožní aktívny pohyb. Aj pri tomto športe platí, že deti sa prijímajú väčšinou od 5 – 6 rokov. Keďže ide o veľmi rýchly kontaktný šport, treba rátať aj s väčšou pravdepodobnosťou zranení. V súčasnosti je to síce žiadaný šport, no aj poriadne finančne náročný. Drahý výstroj, klubové poplatky, cestovné náklady, to všetko si vyžaduje siahnuť hlbšie do vrecka. Našťastie, nájdu sa aj také kluby, v ktorých napríklad požičiavajú začiatočníkom výstroj, či rôzne spoločnosti alebo hokejové osobnosti, ktoré v oblasti sponzoringu podporujú športovo nadané deti zo sociálne znevýhodnených rodín.

• Plávanie – voda je živel, ktorý zbožňuje drvivá väčšina detí. Začať môže akákoľvek veková skupina. Pri tých najmenších sa však ešte nedá hovoriť o plávaní ako takom. Ide skôr o prvý kontakt s vodou. Učiť sa základy a trénovať jednotlivé plavecké štýly možno s deťmi od 4, skôr až od 5 rokov. Plávanie je jedným z najzdravších športov so všestranným zaťažením organizmu bez preťaženia kĺbov. Práve z tohto dôvodu sa odporúča ako doplnkový šport vtedy, keď sa dieťa venuje športu s jednostrannou záťažou (napr. tenis, hokej). Plávaním možno formovať postavu, schudnúť či nabrať svaly, a to súčasne s otužovaním organizmu, čo znamená posilnenie imunitného systému. Plávanie zároveň zlepšuje pohybový vývoj dieťaťa, priaznivo vplýva na krvný obeh, zvyšuje kapacitu pľúc a  spevňuje aj svalstvo chrbtice.

• Tenis – názory na to, kedy začať s tenisom, sa rôznia. Závisí od konkrétneho dieťaťa aj trénera, ktorý pri malých deťoch musí viesť hodinu viac hravou a zábavnou formou. Dnes môžu tenis trénovať aj 4-ročné deti, no môžu začať aj v  7 rokoch. Tento šport naučí deti taktizovať,  nevzdávať sa, podporuje súťaživosť, koncentráciu. Tréningom si dieťa osvojí základné tenisové údery, získa cit pre „loptu“, rozvíja koordinačné a rýchlostné schopnosti. Tento šport však patrí k tým drahším. Navyše ide o jednostranný šport, preto keď má dieťa nábeh na problémy s chrbticou či kĺbmi, zvoľte radšej niečo iné.

• Karate – väčšina klubov začína trénovať deti od 5 rokov. Karate je športom náročným tak z fyzickej, ako aj zo psychickej stránky. Vyžaduje si koncentráciu, fyzickú zdatnosť, vytrvalosť a možno o niečo viac než iné športy apeluje na disciplínu svojich cvičencov, vedie k sebaovládaniu. Rozvíja obratnosť, rýchlosť, reflexy aj silu. Okrem toho učí študenta mravným kódexom, kázni a cti, potrebným pre pokojný a nenásilný spôsob života. Veľmi sa hodí pre hyperaktívne, dynamické a agresívnejšie deti, ktorým pomáha upokojiť sa.

• Lyžovanie – lyžiarske škôlky, ale aj kluby/oddiely uprednostňujú vekovú hranicu 4 roky, zriedkavejšie 3 roky. Fyzicky náročné tréningy znamenajú zlepšenie kondície, sily, obratnosti, rýchlosti. Deti v lyžiarskych oddieloch sa pripravujú na zimnú sezónu počas celého roka (plávajú, bicyklujú, korčuľujú, chodia na túry, letné sústredenia…). Častý pobyt v prírode zároveň zlepšuje imunitu.

• Jazda na koni – už Hippokrates odporúčal na uvoľnenie svalstva jazdu na koni. Keď ste na koni, zapájate svaly, o ktorých normálne ani neviete, že ich máte. Prvé „hodiny“ výučby jazdenia na koni zvyknú tréneri dávať deťom od 6 rokov. Treba však rátať s tým, že táto aktivita patrí aj k tým nákladnejším športom. Pokiaľ to má byť víkendová záležitosť na rekreačnej úrovni, bez vlastného koňa, dá sa to zvládnuť a je to rozhodne príjemne strávený čas.

NAŠE SKÚSENOSTI

• Monika – dvojčatá Adam a David (5 r.): „Naši chlapci chodia na futbal. Keďže sú dvaja, často ho spolu hrávali na dvore a bavilo ich to. A aj preto, že sú dvaja, chceli sme vybrať šport, ktorý nie je príliš finančne náročný. Zatiaľ sme kupovali len kopačky. Dresy aj lopty už mali. Avšak v ďalšej sezóne budeme musieť kúpiť klubové dresy… Na tréningy ich musíme voziť. V tomto veku je to dvakrát do týždňa v trvaní 1,5 hodiny. Okrem futbalu sa hýbu v podstate stále. Často jazdia na bicykloch, v lete sme skoro stále pri vode, v zime chodíme na lyžovačky a od minulého roka,  vďaka týždňovému kurzu v škôlke, už vedia korčuľovať na ľade. Kolieskové korčule síce majú, ale zatiaľ sme neskúšali, keďže je to vraj náročné na kĺby pre menšie deti.“
• Broňa – dcéra Zuzka (4 r.): „Zuzka chodí od 7 mesiacov na plávanie a od 1,5 roka sme chodili aj na babyfit. Rada ,sa hýbe´, takže plávanie sme doplnili ešte o prvé krôčiky k hudbe, kde sa okrem spievania veľa tancuje. Na oba krúžky musíme Zuzku voziť, čo je časovo dosť náročné. Občas sa jej nechce, ale vodu a plávanie miluje. V lete zvykneme tráviť veľa času na bicykli, v zime nechýba lyžovačko-sánkovačka. Najnovšie majú v škôlke gymnastiku, takže aktuálne chce byť gymnastkou.“
• Renátka – dcéra Matilda (9 r.), syn Stanko (7 r.): „Matildu sme prihlásili na balet, keď mala tri roky, bola tam jedna z najmladších. Štandardne berú od dovŕšeného 4. roka, ak dieťa udrží pozornosť 60 minút a spolupracuje. Balet sme vybrali preto, lebo odmalička tancovala a robila rôzne kreácie na hudbu, napodobňovala tanečníkov v televízii. Hneď ju to chytilo, vôbec sa nepýtala domov. Iné deti na začiatku plakali a rodičia ich museli prehovárať. Tréningy majú 2-krát do týždňa po 60 minút. Stanko bol odmalička pasívny, najradšej sa hral poležiačky a bol fyzicky veľmi krehký. Dali sme ho na karate. Začiatky boli ťažké, museli sme ho prehovárať, sľubovať, nevydržal celý tréning, bol nekoordinovaný, nemal silu v nohách ani rukách, výdrž ani stabilitu. Našťastie mal tréner pochopenie a trpezlivosť. A aj keď postupoval pomalšie, pokrok bol vidieť a zlepšil sa z fyzickej stránky, zlepšuje sa mu kondička a naučil sa poriadne behať.“

Barbora Panáková
Dieťa

Foto Shutterstock