Z karantény raz vyjdeme. Verme, že silnejší

S karanténou kvôli koronavírusu prežívame mix pocitov a situácií. Možno sme si ju niekedy predstavovali, báli sa alebo mávli rukou po dopozeraní apokalyptického filmu. Teraz ju máme naživo. Je aj na nás, či vyjdeme posilnení a či kúsok sebaistoty dokážeme odovzdať svojim deťom.

Lebo na svoj hard disk si deti nezapisujú len to, ako s nimi krájame mrkvu a pečieme koláčiky „à la montessori“. Jednu z najciteľnejších stôp zanecháva práve to, ako sa rodič správa vo výnimočných situáciách. Izolácia v pohodlí domova nepatrí k tým najkritickejším, je však malým prototypom sociálneho labáku, kde sme všetci pokope možno viac, ako by sme si želali. Bez ventilu, ktorý poskytuje práca alebo škola, kde všetci prepínajú na iný režim, prichádzajú na iné myšlienky, nachádzajú podnety, áno, celej tej bežnej rutiny spojenej s unaveným odpadnutím do postele. Bez toho, aby sme prečítali rozprávku, spýtali sa, aký mal kto deň, či sa tešil alebo prežíval stres.

V karanténe zisťujeme, že pracovať z domu (nie) je problém a nanovo nám dochádza, že fakt máme deti. Tie, čo za normálnych okolností ráno budíme, odvádzame do škôlok, škôl, dávame im jesť, kupujeme im veci, robíme pre ne úplne všetko, len sme s nimi málo. Koľko ráz sme vyslovili, že chceme tráviť viac času s rodinou, a ono sa to teraz môže javiť ako problém. V Španielsku máme zákaz vychádzania. Žiadne prechádzky, príroda, jediný kontakt s exteriérom spočíva v zájdení do potravín, lekárne a na balkón. A do toho deti. Bum. Treba ich učiť. Nie zabávať, ale naozajstne ich učiť a naučiť. Tak, aby si učivo zapamätali a nezabudli. Písmenká, čísla, zákonitosti, súvislosti, proste nahradiť celý ten vejár znalostí a sociálnych kontaktov plus príčiny a dôsledky, a zároveň pokúsiť sa robiť všetko tak, aby nemali pocit, že sa učia, ale hrajú. Bežné metódy, s ktorými učitelia makajú v škole a okrem našich detvákov im v triede sedí ďalších 25. Vzorka reakcií, ako to vyzerá, keď nám učiteľ na pár dní prenechá žezlo? Šok, bezmocnosť, otáznik, jasný pocit „toto nedám“. A to škola, do ktorej chodia naše deti, rozposlala osem obežníkov s informáciami o prvom týždni domáceho vyučovania. Na jednom z nich bolo vypísaných asi desať zásad, ktoré pomôžu rodičom zachovať atmosféru bežného režimu. Nič diktátorské, len stručný manuál pre tých, ktorí sa nedovtípia sami. Žiadne ponocovanie, ranný budíček, nespoliehať sa na telku, nechodiť celý deň v pyžame, proste bežné veci, nad ktorými sa len pousmejem a prepošlem ich kamoške. Zatiaľ deti nemá, ale chce byť v obraze, čím žijú dnešní rodičia. Reakcie prišli hneď v prvý večer. Lavínu správ a búrlivé diskusie cez whatsapp spustila jedna mama, keď zistila, že jej päťročný syn je do polnoci „neuložiteľný“ do postele bez toho, aby ho nenechala po chodbe pobicyklovať, lebo vraj nie je dostatočne unavený. Nasledovala hora receptov, ako na to a ilustračné foto podobne nespiacich ratolestí. Porady pokračujú aj cez deň. Jedna mama organizuje kolektívnu balkónovú fiestu, ďalšia kolektívne učenie cez skype, iná chce kolektívne kresliť obrázky, proste túžba po skupine a pocit, že v „karanténovom“ rodičovstve nie sme sami, prehluší niekoľkodňovú šancu byť s rodinou zoči-voči. S plusmi aj mínusmi. Lebo tentoraz je záchrana v podobe starých rodičov, ktorí mnohým španielskym deťom takmer suplujú rodičov pri každodennom servise, je v čase karantény pre mamy a ockov pasé.

Samozrejme, otázka, ako to zvládam ja, ma neminie. Bežný režim, odpovedám. S nazbieranými skúsenosťami popri home office. Deti vedia, že mama pracuje, ony pracujú tiež. Čo si budeme nahovárať, bez odbiehania uprostred nedopísaných viet, nezachytených myšlienok, občasného kriku, mrzutosti, zvýšenia hlasu, ponocovania a vstávania za tmy, to nie je. Termíny stíham. Taký malý výsledok vlastného know-how vypracovaného bez vízie pomoci zo strany starých rodičov, lebo tak to život zariadil.

Áno, karanténa nám všetkým, rodičom obzvlášť uštedrí poriadnu lekciu. Odhalí v nás nedostatky, ale aj podčiarkne plusy. Ak si dokážeme pripustiť jedno i druhé, vyjdeme posilnení a zas o niečo viac pripravení zdolávať nové výzvy dnešného rodičovstva.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.