Žiarli na sestričku

Mám 2-ročnú a 6-týždňovú dcérku a veľmi ma trápi žiarlivosť staršej na mladšiu sestričku. Kým bola v brušku, veľmi sa na ňu tešila, hladkala bruško, prihovárala sa mu. Rozprávali sme si o tom, aké to bude, keď sa bábätko narodí, spolu sme nakupovali oblečenie, chystali kolísku pre bábätko, v ktorej kedysi spávala ona. Všetko bolo ok až do okamihu, kým som malú priniesla z pôrodnice domov. Staršia hneď začala hovoriť, že žiadnu sestričku nechce, nech ju dám preč, nech si ju zoberie babka… Keď sa venujem malej – dojčím, prebaľujem, kúpem – staršia vždy niečo vyvedie. Minule napríklad pokreslila v obývačke sedačku, predtým schovala malej cumeľ a aj keď sme ho hľadali, tvárila sa, že o ňom nič nevie (našli sme ho nakoniec pod jej vankúšom, keď nás k nemu naviedla…).

Podotýkam, že staršej sa venujem, hovorím, že ju ľúbim stále rovnako, stále ju uspávam len ja, nikto iný, ale ani to nestačí. Poraďte mi, čo by som ešte mohla urobiť pre to, aby na sestričku nežiarlila.

Janka z Trnavy

Váš príbeh je učebnicovým príkladom súrodeneckej žiarlivosti. Tá je celkom prirodzená a vzniká vtedy, keď sa dieťa musí vzdať určitých výsad v prospech svojho súrodenca. Vaša staršia dcérka sa musela vzdať „trónu“ jedináčika, na ktorom síce sedela krátko, ale zvykla si, že ju všetci zahŕňajú pozornosťou. A o tú ju teraz obrala sestrička. Zrazu prišlo bábätko, ktoré pohltilo celú pozornosť jej milovanej mamičky, ktorá tu bola doposiaľ iba pre ňu. Ak niekoho máme radi tak, ako má dcérka rada vás, chceli by sme, aby sme mu stačili. To, že vy chcete ešte niekoho iného, vzbudzuje pocit odstrčenosti a žiarlivosť. S trochou nadsadenia si uvedené môžete prirovnať k situácii, keby vám váš manžel jedného dňa priviedol domov inú ženu a povedal, že odteraz bude u vás bývať, má vás obe rád, ale teraz sa bude viac venovať jej a máte ju mať rada a máte byť kamarátkyJ.

Všetky prejavy detskej žiarlivosti majú kompenzačný charakter. Dieťa sa nimi pokúša vynahradiť si to, o čo bolo v skutočnosti alebo len vo svojich predstavách ukrátené a čo by chcelo mať. Takmer bezvýhradne platí, že žiarlivosť je tým väčšia, čím menší je vekový rozdiel medzi súrodencami. Keď sa k tomu pridá aj rovnaké pohlavie detí, niet sa čomu čudovať, že vaša dcérka žiarli.

Píšete, že dcérka žiarli napriek tomu, že ste sa snažili intenzívne ju pripravovať na príchod bábätka, a to vás trápi. Keby ste však robili čokoľvek, je vysoko pravdepodobné, že by to nepomohlo. Aby ste však jej žiarlivosť nepodporovali, mali by ste dať pozor na svoje správanie. V prvom rade vaša dcérka potrebuje ubezpečenie, že ju stále rovnako ľúbite a nestratila pre vás význam, svoju hodnotu, narodením sestričky. Opakujte jej, že vždy bude vaším milovaným dieťaťom. Tiež môžete zdôrazňovať prednosti a výhody staršieho dieťaťa v porovnaní s bábätkom – keďže je staršia, môže sa s vami hrať, byť dlhšie hore, pozerať rozprávky, chodiť na výlety, zatiaľ čo bábätko iba spí a papá.

Neštylizujte ju do úlohy vášho veľkého pomocníka. Môže vám síce s bábätkom pomáhať, ale len vtedy, keď sama chce a prejaví záujem. Taktiež neočakávajte, že vaša dcérka musí sestričku okamžite milovať. Na začiatok úplne stačí, keď začne postupne akceptovať prítomnosť nového člena rodiny. Nakoniec vás možno prekvapí, ako sa bude pekne k bábätku správať.

Niekedy samotní rodičia podnietia v deťoch žiarlivosť, napríklad tým, že jedno dieťa dávajú za príklad druhému. To nikdy nerobte. Každé vaše dieťa je individualita a tak sa k nemu treba aj správať.

Chcem vás ubezpečiť, že súčasné negativistické prejavy správania smerované voči mladšej dcérke a vám, rodičom, určite neznamenajú definitívny stav. Často platí, že deti, ktoré sa k sebe správajú v detstve a puberte nie práve láskavo, keď vyrastú a dospejú, majú krásny súrodenecký vzťah a čo je dôležité, držia spolu a vzájomne si pomáhajú.

Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä vo veku od 3 do 5 rokov a má veľa prejavov a podôb. Niektoré deti svoju žiarlivosť dávajú najavo otvoreným nepriateľstvom, sú schopné mladšiemu súrodencovi aj fyzicky ublížiť, udrieť ho a podobne. Toto vaša dcérka zatiaľ nerobí, a keď nebude vidieť agresívne správanie u vás doma, je vysoko pravdepodobné, že nikdy ani robiť nebude. Je potrebné nezhadzovať ju a netrestať, keď sa snaží upútať vašu pozornosť negatívnym spôsobom a drobnými zákernosťami. Rešpektujte to, lebo ona to inak nevie. Má iba 2 roky a toto je veľmi dôležitý vek, keď sa vytvára sebaobraz dieťaťa prostredníctvom správania vás ako jej matky, ktoré musí byť voči nej bezpodmienečne láskavé a prijímajúce. Pousmejte sa nad tým, že schováva napríklad cumlík a popíše sedačku alebo stenu. Je tam toho! Sú to iba veci. Nenastali nijaké nenapraviteľné škody. Tie môžete napáchať neuváženým odmietaním, zosmiešňovaním a trestaním dieťaťa za to, že vás má rado a chce byť pre vás jediné a výnimočné.

Snažte sa so staršou dcérkou venovať činnostiam, ktoré ste robili spolu aj predtým, ako prišlo bábätko. Ak si to vyžaduje, poskytnite jej možnosť, aby bola na chvíľu novorodencom. Tak ako jej malú sestričku, aj ju okúpte v detskej vaničke, posypte púdrom, zaspievajte jej uspávanku, popestujte ju. Vám sa to možno zdá neprirodzené, ale z pohľadu vašej staršej dcérky to tak nie je. Niektoré deti sa v úsilí upútať na seba pozornosť rodičov rady štylizujú do „bábätkovského obdobia“. Keď to náhodou príde aj k vám, nestrachujte sa a buďte na to pripravená. Tak ako to prišlo, tak to aj odíde.

U niektorých žiarlivých detí sa môžu objaviť aj neurotické poruchy – nočné pomočovanie, tiky, nočné mory, zároveň vzdorovitosť, nechuť do jedla, agresivita, nespokojnosť, cmúľanie prstov, bitkárstvo alebo rečové poruchy. Pre citový vývin dieťaťa je lepšie, ak žiarlivosť netají, neskrýva a neuzatvára sa do seba, ale dáva ju otvorene najavo. Buďte vďačná za to, že sa dcérka cíti natoľko v bezpečí a slobodná pri vás, že si dovolí mať tieto otvorené prejavy nespokojnosti. Je potrebné si uvedomiť, že žiarlivosť postupne odznie, treba to len vydržať.

Mgr. Andrea Čanigová

Dieťa 6/2013

Rubrika Ako na to?

Foto Thinkstock